Aspergerův syndrom : Poruchy sociálních vztahů a komunikace, Tony Attwood, Portál, 2012, 208 s., český jazyk
Túto odbornú knihu považujem k danej problematike aktuálne asi za najkomplexnejšiu a zároveň veľmi zrozumiteľne a čitateľne napísanú aj pre laika. Určite je to prvá odborná kniha, ktorú by som rodičom čerstvo diagnostikovaného dieťatka odporúčala, pretože dokáže rodiča zorientovať, bez toho, aby ho zahltila komplikovanými medicínskymi termínmi.
Autor, Tony Atwood, je klinický psychológ a špecializuje sa na diagnostiku Aspergerovho syndrómu.
Autistické myšlení. Peter Vermeulen, Grada, 2006, 132 s., český jazyk
Odborná, avšak zároveň zrozumiteľná kniha plná názorných príkladov, prirovnaní a prívetivého humoru, v ktorej sa nám autor snaží priblížiť originalitu autistického myslenia. Nachádza paralely medzi fungovaním mozgu autistov a počítačov/ umelej inteligencie.
Popisuje dôsledky autizmu v oblasti sociálneho správania, komunikácie, porozumeniu humoru, predstavivosti. Približuje nám niektoré stratégie, ktoré si ľudia s autizmom vytvárajú k prežitiu ako napríklad napodobňovanie či repetitívne správanie.
V závere knihy vyzdvihuje silné stránky ľudí s autizmom a bez autizmu. Vysvetľuje, prečo sa ľuďom s autizmom v minulosti žilo v našej spoločnosti jednoduchšie a aj ľahšie sa dokázali uplatniť na trhu práce.
Autor opakovane kladie dôraz na to, že ľudia s autizmom majú mať miesto v spoločnosti: „Autismus není podřadný způsob bytí. Znamená to pouze „být jiný“. Je výzvou pro všechny z nás vytvořit společnost, v níž bude lidskému druhu „být jiný“ dovoleno zaujímat svou legitimní pozici a uplatňovat svá legitimní práva jakožto součást naší společnosti“ (str. 14).
„Ale lidé s autismem potřebují více než jen pomoc. Zasluhují si ocenění, že jsou sami sebou. Mohou být naší společnosti smysluplným přínosem, pokud jim to dovolíme. Nemusíme nabídnout jedincům s autismem místo v naší spoločnosti navzdory jejich autismu, máme jim nabídnout místo kvůli jejich autismu. Trochu autismu může naší společnosti přinést užitek“ (str. 129).
V knihe som našla viaceré užitočné čriepky informácií, napríklad: „Lidé s autismem mají nejvetší komunikační problém s tím, co není řečeno. To, co není vyjádřeno, zůstává neviditelné, v konkrétním smyslu nepozorovatelné“ (str. 74), „Je známým faktem, že děti s autismem často nereagují na skupinové instrukce. […] Nechápe, že příkaz, instrukce, jsou určeny i pro něj. Učitelka nezmínila přímo jeho jméno“ (str. 76), „Často se stává, že jsou lidé s autismem něčeho schopni v jedné situaci, ale neschopni v situaci další. To je pochopitelné, když si uvědomíte, že jejich jednání závisí na přítomnosti nebo absenci detailů. […] Když vaše chápání věcí závisí na detailech, je naprosto lidské, že změna detailů způsobuje frustraci“ (str. 84), „Ale protože to v restauraci nevypadá jako doma, může oběd nebo večeře v restauraci znamenat pro některé lidi s autismem úplně jinou situaci. A tak se stane, že děti v restauraci jsou najednou ochotny sníst polévku, i když ji doma vytrvale odmítaly“ (str. 85), „Lidé s autismem lpí na rituálním nebo automatickém chování (říkáme mu stereotypní), protože jim nabízí bezpečí a je pohodlné. Nemění se; všechno ostatní se mění, a je tudíž nepředvídatelné“ (str. 95).
Vy si určite nájdete tie svoje čriepky, tak hor sa do čítania :). Je síce staršieho dátumu vydania, ale v knižniciach by mohla byť dostupná.
Mé dítě má autismus : Jak o tom mluvit s ním, rodinou i okolím. Raelene Dundon. Portál, 2021, 142 s.
Autorka, Raelene Dundon, má dve deti s poruchou autistického spektra a je psychologička špecializujúca sa na detský autizmus.
Vo svojej teoreticko-praktickej príručke odpovedá na otázky, ktorým raz bude čeliť každý rodič dieťaťa na spektre, a to: ako, kedy a čo komunikovať o autizme s dieťaťom a ostatnými ľuďmi (rodina – vrátane zdravých súrodencov, učitelia a vychovávatelia, spolužiaci a ich rodičia, lekári, kamaráti a známi). Kniha je jasná, zrozumiteľná a rýchlo sa číta. Oceňujem, že autorka neprichádza len s jednou správnou odpoveďou, ale ponúka rôzne cesty, vždy v závislosti od konkrétneho kontextu a najmä najlepšieho záujmu dieťaťa.
- Kedy dieťaťu povedať o jeho diagnóze? Vo všeobecnosti platí: čím skôr, tým lepšie. Vtedy možno zvoliť stratégiu od prvého dňa (t. j. od získania diagnózy). Avšak niekedy je vhodné počkať na signály a otázky od dieťaťa. U niektorých detí treba počkať, kým budú schopné diagnózu pochopiť, čo závisí od ich kognitívnych a komunikačných schopností.
- Nie je to len jeden jediný rozhovor, ale postupný proces (cesta), pretože v rôznom veku detí sa budú vynárať nové otázky.
- Ak dieťa vie o svojej diagnóze, spravidla ochotnejšie spolupracuje na terapiach.
- Je vhodné zoznámiť ho nielen s rovesníkmi na spektre, ale aj s dospelými na spektre, ku ktorým môže vzhliadať.
- Dôležité je o autizme hovoriť pozitívnym a povzbudzujúcim spôsobom. Pri ťažkostiach sa zamerať na to, ako ich vieme prekonať, čo mu vie pomôcť.
Kniha je prehľadne rozdelená do troch častí:
- 1. časť: Ako hovoriť s dieťaťom o autizme
- 2. časť: Ako povedať ostatným, že vaše dieťa má autizmus
- 3. časť: Zdroje
V časti Zdroje sú užitočné pracovné listy. Vďaka ním vieme podporiť sebavedomie dieťaťa a spoločne nájsť jeho silné stránky. Zároveň nám to umožní pozrieť sa na to, ako vieme silné stránky dieťaťa využiť na podporu v tých oblastiach, ktoré mu toľko nejdú. Tieto informácie sú dôležitým zdrojom poznania aj pre učiteľov a vychovávateľov.