Matěj maluje mapy
Matěj maluje mapy, Michaela Hošková, Portál, 2020, 208 s., český jazyk
Krásna, inšpirujúca a nádej dávajúca kniha, ktorú nápisala maminka autistického chlapca a zachytila v nej život ich rodiny v priebehu niekoľkých rokov. To nám umožňuje sledovať špecifiká jednotlivých životných období, vrátane narodenia mladšej sestry Sofie a ich súrodeneckého vzťahu.
Obdivujem maminku, ako sa nikdy nevzdala, aj keď niekedy bola k tomu blízko. Vždy sa však dokázala opäť postaviť, ísť vpred a s húževnatosťou, vytrvalosťou a odhodlanosťou bojovať za lepší život pre svojho syna. Neustále hľadanie možností vo vzdelávacom systéme ako aj hľadaní a podporovaní silných stránok dieťaťa, stálo za to, pretože mu to umožní uplatniť sa v budúcnosti v tom, čo ho naozaj baví.
Kniha je písaná z pohľadu mamy autistického chlapca z českého prostredia, vďaka čomu bude kontext blízky aj slovenskému čitateľovi. Kniha sa číta rýchlo a je ilustrovaná Matejovými grafikami.
Brácha není asparágus
Brácha není asparágus, Věra Hudáčková Barochová, Albatros, 2025, 144 s., 8+
Príbeh z pohľadu 13-ročnej Lindy, ktorá má o dva roky staršieho brata Filipa. Ten je na spektre, má Aspergerov syndróm. Maminka pracuje len pár hodín týždenne, aby sa mohla starať o Filipa, keď nie je v škole a doprevádzať ho na terapie. Otec pracuje ako kuchár na lodi, preto dlhodobo absentuje doma v rodine. Jeho neprítomnosť ťažko nesú obidve deti. Linda o tom otvorene rozpráva. Filip to síce nevyjadruje verbálne, avšak od odchodu otca sa jeho správanie výrazne zhoršilo.
Kniha je vhodná pre dieťa, ktoré má súrodenca na spektre. Vďaka nej zistí, že nie je v takej situácii samo, že aj iné deti zažívajú niečo podobné ako ono.
Zároveň je užitočné, ak po knihe siahnu aj rodičia, ktorí majú okrem dieťatka na spektre aj dieťatko, ktoré je neurotypické. Vďaka Linde a jej pocitom majú možnosť vcítiť sa do jej prežívania, vnímania jednotlivých situácií a úlohy a miesta v rodine.
Kniha upozorňuje na problematiku neurotypického dieťaťa v rodine. Zachytáva Lindin vnútorný zápas medzi snahou byť dobrou, bezproblémovou dcérou, ktorá je vždy, keď je to potrebné, nápomocná mame a bratovi a túžbou žiť v normálnej rodine s bratom, ktorý na seba nestrháva nežiaducu pozornosť. Linda má pocit, že mama si ju nevšíma, a preto ju dostatočne nepozná. Filipovi venuje oveľa viac svojho času, úsilia a pozornosti. Neprestajne si oňho robí starosti a trápi sa kvôli nemu. Napriek tomu, že Linda si uvedomuje, že brat si objektívne vyžaduje vyššiu mieru starostlivosti, je prirodzené, že aj ona túži po pozornosti mamy.
Ďalej je v knihe poukázané na dôležitosť a význam priateľstva pre neurotypické dieťa. Práve priateľka Andy sa stáva pre Lindu významnou podporou.
Keď dva a dva je päť (Zápisník matky)
Keď dva a dva je päť (Zápisník matky), Lýdia Podobná, Porta Libri, 2016, 136 s.
Je to útla knižka napísaná maminkou štyroch detí (dvaja chlapci a dve dievčatá). Najstarší syn má Aspergerov syndróm. O AS sa veľa nedozvieme, skôr útržkami najmä na začiatku knihy: vysvetľuje, ako je to s komunikáciou, o prijatí diagnózy, uvedomuje si potreby ostatných detí. Najskôr píše o každom dieťati zvlášť, potom nasledujú rodinné príbehy. Pridanou hodnotou je, že autorka píše z perspektívy veriacej rodiny a o vieru sa opiera. V knihe sú pekné myšlienky, za všetky vyberám nasledujúcu: „Hľadajme v druhých to dobré, i keď zdanlivo v nich nič dobré nie je“ (s. 25).