V tejto sekcii nájdete knihy, ktoré o svojom živote napísali autori na spektre. Veď kto nám môže lepšie priblížiť život, vnímanie či pocity ľudí na spektre ako samotní ľudia na spektre? Samozrejme, treba mať na pamäti, že sú subjektívne a popisujú svoju jedinečnú skúsenosť.
Mne autobiografické knihy napísané autormi, ktorí majú PAS, pomáhajú lepšie im porozumieť, pretože dokážu popísať, ako funguje ich myseľ, čo sa odohráva v ich hlave, čo vidia, cítia, ako veci vnímajú oni. Opisujú v nich čím si prechádzali v jednotlivých životných etapách (detstvo, dospievanie, dospelosť). Otvárajú nám a približujú ich spôsob videnia a vnímania nášho spoločného sveta. Poukazujú na to, ako niektoré pre nás bežné životné situácie sú pre nich náročné, ako sa v mnohých veciach hľadajú, aké bariéry prekonávajú, no zároveň ponúkajú odpovede na to, čo by im uľahčilo fungovanie a život.
Keď nejakému správaniu, prejavu rozumiem, prípadne tuším, čo za nim môže byť, prečo sa tak deje, stáva sa pre mňa jednoduchším to pochopiť, akceptovať, prijať. Rozumiem, že to nie je len nejaký rozmar, tvrdohlavosť, trucovanie či vynucovanie si pozornosti. Vďaka tomu sa stávam empatickejšou.
Neraz nám tieto knihy poodhalia, ako sa s diagnózou vyrovnávali ich rodičia, či aký dopad mala na celú rodinu. Vedia nás inšpirovať, povzbudiť (najmä ak nemáme práve možnosť byť členom podpornej rodičovskej skupiny) a dokážeme v nich nájsť aj odpovede na riešenie niektorých výchovných problémov či samotného prístupu k ľuďom s PAS.
Sú to autentické knihy, ktoré búrajú mnohé stereotypné predstavy a predsudky o autizme, učia nás a vyzývajú k tolerancii, zlepšujú naše EQ a prispievajú tak k tomu, aby sa raz tento náš spoločný svet stal krajším miestom pre každého.
Jeden malý tip na záver 😉 Možno práve toto sú vhodné knihy, ktoré by sme mali nenápadne podsunúť večným pochybovačom a ľuďom plných predsudkov.
- Narodený v modrú stredu. Daniel Tammet
- Aspergerův syndrom : Život pod společenským tlakem. Iveta Radkovová
- Jeskyně Aspergerů. Blanka Holzäpfelová
- Mína : jablko ze stromu Aspergerů. Blanka Holzäpfelová
- ATYPICKÝ. Pete Wharmby
- Stínka. Daniela Schreiter
- Jinak, ne špatně. Maria Zimmermann
- Aspergerka : Posila pro ženy s Aspergerovým syndromem. Rudy Simone
- Normální lidé : Autistův průvodce galaxií. Clara Törnvallová
- Dost dobře nenormální : Můj báječný život s autismem a ADHD. Denise Linkeová
- Kaktus na Valentína : Autista a láska. Peter Schmidt
Narodený v modrú stredu
Narodený v modrú stredu : Vo výnimočnej mysli autistického génia, Daniel Tammet, vydavateľstvo Absynt, 2020, 232 s., slovenský jazyk
Toto bola moja druhá autobiografická kniha, ktorú som čítala od autora s PAS. Pomohla mi lepšie porozumieť, prečo možno prekáža môjmu synovi umývanie zubov. To bol u nás dlho problém. Nechcel si umývať zúbky sám s tým, že ja ich následne len dočistím. Vôbec nemal rád umývanie zubov, nechcel mi otvárať ústa. Po prečítaní nasledujúceho citátu z knihy, som odložila knihu a išla som si do kúpeľne umyť zuby, pretože som nechápala, o akom zvuku autor píše. Veď predsa umývanie zubov nie je nijak hlučná aktivita. Až keď som vedome zamerala pozornosť, tak som ten zvuk počula. Bežne ho však nevnímam, pretože môj mozog ho dokáže odfiltrovať ako nepodstatný.
Samozrejme, obohacujúcich myšlienok je v knihe celá plejáda. Avšak táto sa mi najviac vryla do pamäte, pretože sa možno týka aj môjho syna a bola spojená aj s pokusom – zážitkom.
„Veľa bežných vecí mi robilo problém, ako napríklad čistenie zubov. Zvuk, ktorý vydávala kefka, keď jemne škrabkala o zuby, mi spôsoboval priam fyzickú bolesť, a keď som práve náhodou prechádzal okolo kúpeľne, musel som si zakryť uši a počkať, kým ten zvuk utíchne. Bol som na to extrémne citlivý, a preto som si zuby čistil len veľmi rýchlo a aj to vždy až na naliehanie rodičov. […] Trvalo to niekoľko rokov a často sme sa preto s rodičmi hádali. Nevedeli pochopiť, prečo si nemôžem čistiť zuby sám od seba, bez toho, aby ma k tomu zakaždým museli nútiť. […] Až neskôr v puberte som si uvedomil, že sa predsa len musím naučiť čistiť si zuby pravidelne. […] Napokon som si do usí na skúšku napchal vatu, aby som zvuk kefky drhnúcej zuby nepočul. Niekedy som pri čistení zubov zapol malý televízor, čo som mal v izbe, aby sa mi myseľ nesústredila na kefku, inak ma totiž napínalo. Týmito malými krokmi som sa postupne prepracoval k tomu, že som si zuby čistil denne“ (str. 93).
Aspergerův syndrom : Život pod společenským tlakem
Aspergerův syndrom : Život pod společenským tlakem, Iveta Radkovová, Jaroslav Hořejší, vydavateľstvo Galén, 2018, 165 s., český jazyk
Prvá autobiografická kniha o AS, ktorú som čítala. Keďže to bolo ešte v úplnych začiatkoch a ani o samotnej diagnóze som toho ešte veľa nevedela, vyhovoval mi aj stručný, avšak výstižný teoretický úvod. Po ňom nasleduje autobiografická časť vo forme rozhovoru. Na záver som bola vďačná aj za zoznam doporučenej literatúry a internetových zdrojov k téme autizmus a Aspergerov syndróm. Útla knižka, ktorá vďaka tomu, že v sebe skĺbila teóriu s autobiografickou časťou a ponúkla aj ďalšie zdroje k štúdiu, Vás či Vašich blízkych dostatočne na začiatok zorientuje.
Práve preto som ju požičala aj príbuzným, aby dokázali lepšie uchopiť nielen synovu diagnózu, ale aj situáciu celej našej rodiny.
„Vztah k dětem byl komplikovanější. Byla jsem z nich unavená a nervózní zároveň. Vadila mi samotná jejich přítomnost a nezaujímalo mě, o čem mluví. Nebylo to z důvodu nezájmu či nenávisti, ale z přetížení“ (str. 65-66).
Jeskyně Aspergerů
Jeskyně Aspergerů, Blanka Holzäpfelová, vydavateľstvo Pointa, 2021, 88 s., český jazyk
Opäť formátom a počtom strán útlejšia knižka, avšak bohatá svojim obsahom. Veľmi mi vyhovuje praktické pomenovanie jednotlivých kapitol, vďaka čomu sa v knižke viem ľahko a rýchlo orientovať a aj s odstupom času rýchlo vyhľadať problematiku, ktorá ma aktuálne zaujíma a príslušnú kapitolu si znova prečítať.
Tak ako si z knihy Narodený v modru stredu budem asi navždy pamätať časť o umývaní zubov, z tejto knihy ma oslovila časť o pozdravoch. Aj to je niečo, čo stále syna učím, vysvetľujem mu, pripomínam mu. Vďaka knižke už asi tuším, prečo ten pozdrav nie vždy príde alebo prečo prichádza neskoro.
„Mysl lze zjednodušeně řečeno rozdělit na neurotypickou a neurodiverzní. Neurotypická mysl obvykle jedná v dané situaci tak, jak většina společnosti očekává (např. někdo mě pozdraví – pozdrav opětuji). Neurodiverzní mysl však takto nejedná, taková mysl obvykle nejdříve potřebuje celou situaci zanalyzovat a pak teprve zareaguje (např. někdo mě pozdraví – je správné jej pozdravit – nezdravil jsem jej už – znám toho člověka – zaslouží si pozdravit – je slušnost zdravit každého – jak mě to učili rodiče atd.). Takové pochody mají často za důsledek zpomalení, zaseknutí v činnosti, až nevykonání daného činu (např. nepozdravení). A dnešní společnost je zaměřená na neurotypickou mysl“ (str. 11).
Mína : jablko ze stromu Aspergerů
Mína : jablko ze stromu Aspergerů, Blanka Holzäpfelová, vydavateľstvo Pointa, 2022, 160 s., český jazyk
V poradí druhá kniha od Blanky Holzäpfelovej. Mne osobne viac „sadla“ jej prvá kniha. V tejto popisuje tehotenstvo, pôrod, obdobie šestonedelia až po prvé narodeniny svojej dcérky, a to všetko z pohľadu ženy a matky s Aspergerovým syndrómom. Autorka s čitateľmi zdieľa mnohé otázky, dilemy a obavy, ktoré jej táto nová životná etapa priniesla.
Oceňujem, že jednu celú kapitolu venovala odporúčaniam pre pôrodnice. Tipy v nej, ako aj v iných častiach knihy, by určite prispeli k príjemnejšiemu pobytu v nemocnici (nielen u žien s PAS), ak by sa aspoň čas z nich zaviedla do každodennej praxe.
ATYPICKÝ
ATYPICKÝ : Jak svět není stvořen pro autistické lidi a co bychom s tím my všichni mohli dělat, Pete Wharmby, vydavateľstvo ATYP Press, 2024, 240 s., český jazyk
Aj táto autobiografia je vhodne rozdelená do ôsmich kapitol, tak sa kedykoľvek viem vrátiť k tomu, čo práve potrebujem riešiť.
Je úžasné, ako z každej autobiografickej knihy ostane vo mne konkrétna myšlienka, ktorá mnou aj s odstupom času rezonuje. A ako inak, vždy to úzko súvisí s tým, čo prežívame alebo riešime so synom. V tejto knihe je to jedná celá kapitola venovaná pre nás neurotypických ľudí takej banalite, ako je zaväzovanie šnúrok. Zároveň vďaka tejto knihe dávam klobúk dole pred synom, ktorý postup zvládol v siedmich rokoch, ostáva mu doladiť len to, aby boli zviazané pevne.
Veľmi prínosnou bola pre mňa aj kapitola o škole či zamestnaní, v ktorej poukazuje na riziká pracovných pohovorov. Každá kapitola končí námetmi a tipmi na jednoduché úpravy, ktoré možno zrealizovať a tie dokážu významne uľahčiť a zlepšiť život ľudí s PAS.
Druhý uvedený citát z knihy vo mne vyvolal otázku a zároveň aj obavu či a do akej miery sú aspoň určité špecifické povolania (predovšetkým policajti, ale aj lekári, učitelia) či už počas štúdia a prípravy na svoje povolanie alebo aj počas jeho výkonu oboznámení so špecifikami, ktoré majú ľudia s PAS a s tým, ako k nim pristupovať, ako s nimi komunikovať, pracovať.
„Druhý důvod je smyslový, nebo alespoň u mě ano. Tkaničky fyzicky nesnáším. Vláčí se po zemi, ve špíně, loužích a psích hovínkách, jsou to hnijící malé ocásky neštěstí, se kterými se musíme složitě trápit a manipulovat jimi do složitých, komlikovaných vzorů pomocí prstů . stejných prstů, kterými jíme – a musíme to dělat opakovaně“ (str. 85).
„Ještě horší je, že v situacích, kdy představitel veřejné moci nemá o autistické osobě žádné vědomosti, můžeme být svědky toho, že se situace velmi rychle vymkne kontrole – to je reálna obava, pokud je autoritou policista. V těchto situacích by se autistická osoba, která neprojevuje přiměřenou míru strachu a podřízenosti, mohla ocitnout v situaci, kdy bude napadena a nakonec zatčena (nebo v některých částechsvěta skončí ještě hůře)“ (str. 169).
Stínka
Stínka : Jaké to je být jiná? Daniela Schreiter, Portál, 2019, 160 s., český jazyk
Úprimne musím povedať, že ma táto autobiografická kniha od autorky, ktorá má Aspergerov syndróm, veľmi milo prekvapila. A to preto, že ide o komiks a ja zrovna nie som ich fanúšičkou. No tento komiks je výnimkou, oslovil ma a veľmi sa mi páčil.
Viem si predstaviť, že by som práve po tejto knihe siahla, keď budem potrebovať synovi alebo jeho mladšej sestre bližšie vysvetliť, čo je to Aspergerov syndróm. Zároveň by to bola kniha, ktorú by som dala prečítať širšej rodine, synovým rovesníkom či kamarátom, ak by som ich chcela zasvätiť do danej problematiky, aby mu lepšie rozumeli.
Zámerom autorky bolo jednoducho, avšak zrozumiteľne vysvetliť množstvo rôznych aspektov celého spektra ľuďom vo svojom okolí. S radosťou môžem skonštatovať, ža aspoň za mňa, sa jej to určite podarilo. Vďaka ilustráciám je to názorné, so štipkou vhodne použitého humoru aj zábavné a zároveň poučné a veľmi príjemné čítanie, ktoré s radosťou odporúčam.
Jinak, ne špatně
Jinak, ne špatně, Maria Zimmermann, wo-men, 2024, 220 s., český jazyk
Maria Zimmermann (nar. 1991) sa narodila vo Švajčiarsku a v roku 2020 sa dozvedela, že sa nachádza na autistickom spektre. Reakcie jej okolia na fakt, že má autizmus boli: „Ale veď pôsobiš tak normálne…“ alebo „Všetci sme predsa trochu autistickí.“ Objav autizmu v jej živote ju inšpiroval k napísaniu knižného debutu, ktorý si sama aj ilustrovala. Vyštudovala pedagogiku umenia a dizajnu.
Veľmi mi to pripomína príbeh Daniely Schreiter (nar. 1982), ktorá sa narodila v Nemecku. Má Aspergerov syndróm, o ktorom sa tiež dozvedela, až keď bola staršia (Predhovor k prvému vydaniu napísala v roku 2013.). Reakcie jej okolia na fakt, že má autizmus boli: „Čože, ty si autistka? Vôbec tak nepôsobíš.“ Od chvíle, ako sa dozvedela o svojej diagnóze, chcela nakresliť, aké je to žiť, vidieť a cítiť ako autistka. Zároveň sa snažila nájsť spôsob, ako svoj autizmus popísať svojmu okoliu. Výsledkom jej úsilia je kniha – komiks Stínka. Daniela pracuje ako ilustrátorka a kreslička komiksov.
Dve ženy, obe sa približne v rovnakom veku dozvedia o tom, že sú na spektre. Vo svojom okolí sa stretávajú s podobne prekvapenými a neveriacimi reakciami ľudí. To všetko ich nakoniec motivuje k napísaniu knihy, v ktorej by vysvetlili, aké prekážky musia prekonávať. Prekážky, o ktorých väčšina neurotypických ľudí ani netuší. Každá si svoju knihu aj ilustrovala.
Ako sa to ktorej podarilo a čo vám lepšie vyhovuje zistíte, keď si obidve knihy prečítate. Mne osobne je o niečo bližšia kniha od Daniely. Avšak kniha od Marie prináša zaujímavé podnety na zamyslenie: Objav, nie diagnóza. Byť autistická, nie mať autizmus. V spektre, nie na spektre. Senzorická citlivosť, nie porucha senzorického vnímania. Zvláštnosť, nie ťažkosť. Inak, nie zle. Povzbudzujem vás, aby ste si prečítali obidve.
Aspergerka : Posila pro ženy s Aspergerovým syndromem
Aspergerka : Posila pro ženy s Aspergerovým syndromem, Rudy Simone, Portál, 2018, 232 s.
Aspergerka je kniha napísaná autorkou, ktorá má Aspergerov syndróm. Vďaka tomu nám prináša autentický pohľad na jednotlivé životné obdobia a v nich prežívané rozmanité životné skúsenosti. Skutočnosť, že v knihe sú úryvky výpovedí aj iných žien na spektre, nám umožňuje vnímať skúseností a prežívanie širšieho spektra žien. To sa v niečom zhoduje, v inom zas nie.
Napriek tomu sa autorka vyjadruje kategoricky a používa prvú osobu množného čísla, čím môže vyvolávať dojem, najmä u čitateľa, ktorý doposiaľ nemá dostatočné povedomie o PAS, že to rovnako majú všetky ženy na spektre. To samozrejme, nie je pravda, pretože ľudia na spektre sa líšia nielen rôznou kombináciou príznakov, ale aj ich intenzitou, čo v konečnom dôsledku znamená, že u každého sa prejavuje inak.
Odhliadnuc od uvedeného, bola pre mňa kniha prínosnou. Obsahuje 23 prehľadných kapitol a na konci každej sú rady samotným aspergerkám ako aj ich rodičom. Kniha mi ukázala, s čím všetkým môžu byť ženy na spektre v bežnom každodennom živote konfrontované, akým výzvam musia dennodenne čeliť a prekonávať ich. Miestami sa mi kniha čítala ťažšie, avšak nie z dôvodu autorkinho štýlu písania, ale preto, že som si uvedomovala, aký náročný ich život môže byť.
Za veľké plus považujem, že jednu celú kapitolu venovala tematike stárnutia na spektre, keďže je to určitým spôsobom stále opomínaná téma a doposiaľ som k nej nenašla dostatok literatúry. Problematika autizmu sa asi najčastejšie rieši v súvislosti s deťmi, menej už s kategóriou adolescentov a len zriedka s dospelými. Kniha tiež upriamuje pozornosť na niektoré hlavné rozdiely medzi mužmi a ženami na spektre.
A na záver dve krásne myšlienky z knihy: „Je důležité, abychom si uvědomovali, že to, nakolik je AS postižení, závisí na ostatních a na tom, jak inkluzivní jsou ochotní být. (Anemone)“ (s. 205).
„Vnímám to podobně jako třeba astigmatismus. Lidé s astigmatismem potřebují brýle, aby správně viděli. Lidé s AS potřebují jiné nástroje, aby dokázali „správne vidět“ ve světě plném lidí bez AS. (Dame Kev)“ (s. 205).
Normální lidé : Autistův průvodce galaxií
Normální lidé : Autistův průvodce galaxií. Clara Törnvallová, Host, 2025, 203 s.
Kniha je napísaná autorkou na spektre a síce má slúžiť ako sprievodca pre ďalších ľudí na spektre, v skutočnosti nadstavuje zrkadlo neurotypickým ľuďom. Doposiaľ som sa stretla s knihami napísanými neurotypickými autormi o autistoch, avšak až do prečítania tejto knihy, nie naopak. Bola to zaujímavá skúsenosť a určite túto knihu odporúčam. Cez poukázanie na to, ako nás vidia a vnímajú autisti, máme jedinečnú možnosť spoznať nielen seba, ale aj ich.
„Když se neurotypik nechá slyšet, že k narozeninám nebo k Vánocům nic nepotřebuje, nespoléhejte na to. Většinou to tak nemyslí, takže jim dárek každopádně kupte. Proč to delají a prostě neřeknou, že jim něco hezkého udělá radost, je záhada“ (str. 153).
„V průběhu roku existuje několik období, kdy se z neurotypiků stávají tak trochu autisté, a to během svátků. V tú chvíli se najednou všechno musí dělat do puntíku stejně jako vždycky a podle jasně daných pravidel. Nic se nesmí měnit“ (str. 181).
Podrobnejší obsah nájdete v tejto užitočnej recenzii.
Dost dobře nenormální : Můj báječný život s autismem a ADHD
Dost dobře nenormální : Můj báječný život s autismem a ADHD. Denise Linkeová, Paseka + Pasparta, 2019, 160 s.
Denise Linkeovej bol v jej dvadsiatich rokoch diagnostikovaný Aspergerov syndróm a neskôr aj ADHD. V knihe mám podčiarknutých či inak označených veľa častí. To znamená jediné, že bola pre mňa prínosná a dozvedela som sa z nej množstvo nových poznatkov, a preto ju vrelo odporúčam.
Je rozdelená do niekoľkých kapitol, okrem iných napr. Světlo a hluk (vysvetľuje a prináša príklady zmyslového preťaženia), Šikana (otvorene s nami zdieľa aj takúto ťažkú a bolestivú tému), Inkluze v praxi (tá je autorke niekedy vyčítaná, že ju presadzuje za každých okolností), I autisti majú sex (venuje sa aj takejto intímnej téme), Kancelářská práce, cupcakes a ztracený pas (o práci a rôznych pracovných pozíciách a ich špecifikách), Metylfenidát (o farmakoterapii).
„Nejsem schopná filtrovat podněty a vytěsňovat to, co není důležité. Všechno okolo mě si nárokuje stejnou pozornost“ (str. 20). V praxi to znamená, že počas bežného nákupu v obchodnom dome vníma nasledovné: „Hraje hudba, o kus dál ale hraje zase jiná. Tamhle se někdo s někým hádá, nějaká paní se směje, dítě brečí, skřípe eskalátor, bzučí lampa, prodavačka nabízí ochutnávku, spousta nákupních vozíků rachotí v různých rytmech, brigádník doplňuje do regálu cinkající láhve“ (str. 21).
„Za celou dobu jsem neřekla ani ň. Schopnost mluvit s cizími lidmi jsem si doopravdy osvojila až po pubertě“ (str. 33). Aj takéto vyjadrenia mi dávajú nádej a povzbudenie, že synove komunikačné schopnosti s cudzími ľuďmi sa tiež časom môžu zlepšiť.
Autorkina metafora o klamaní len potvrdzuje fakt, že klamstvo nie je autistom blízke: „S lhaním to mám jako s líčením: jeden obličej už mám, nechápu, proč si malovat nový. Jedna skutečnost už existuje, proč bych si měla vymýšlet jinou?“ (str. 80).
Kniha je plná konkrétnych príkladov zo života a spôsobu myslenia autorky. To sú pre mňa tie neoceniteľné dieliky mozaiky, ktoré mi pomáhajú po malilinkatých krôčikoch priblížiť sa k porozumeniu ľudí na spektre.
Kaktus na Valentína : Autista a láska
Kaktus na Valentína : Autista a láska. Peter Schmidt. MilaniuM, 2014, 244 s.
Autorom je nemecký autista s Aspergerovým syndrómom, ktorý má mimoriadne nadanie na prírodné vedy, no ľudská komunikácia preňho zostáva veľkou záhadou. Opisuje, ako vykročil za svojim snom o veľkej láske a túžbe po založení rodiny, a to aj napriek neviditeľným bariéram, ktoré vníma okolo seba. Na svojej ceste čelí mnohým prekážkam a obchádzkam, no napriek tomu sa nevzdáva. Táto autobiografická výpoveď je o komplikovanom hľadaní lásky, vzťahoch a porozumení vo svete neurotypických ľudí, čím ponúka čitateľom unikátny pohľad na autizmus. Okrem tohto, poodhaľuje aj problematiku pracovných pohovorov, zamestnania a kariérneho rastu, ktorý je napriek úžasným vedomostiam limitovaný práve z dôvodu chýbajúcich „soft skills“. Vďaka tejto úprimnej knihe som si opäť uvedomila, aké dôležité je dôsledne pripraviť naše deti na život a nezabudnúť ani na témy: flirtovania, lichotenia, zoznamovania sa, prvý bozk, lásky, randenia, vzťahov a sexuality. Kniha nám poskytuje čiastočne aj vhľad do vnímania neurotypickej partnerky svojho partnera s PAS a to, čo byť v takomto vzťahu prináša. „Chcela som dosiahnuť, aby sa ku mne nesprával tak odmerane a necitlivo. Vyžaroval z neho taký chlad, až ma mrazilo. Akoby pred sebou stiahol oponu. Bol úplne nedosiahnuteľný a uzavretý, nepustil ma k sebe“ (str. 89, zápisok z Martininho denníka).
„Nikdy som nebol na diskotéke, lebo tam vládol hluk a bolo nafajčené, ani raz som si z vlastného popudu nekúpil BRAVO, lebo obsahovalo priveľa táranín. […] Nikdy som nevyfajčil jedinú cigaretu, lebo to škodí zdraviu […] A vôbec, na všetkých ľudí som radšej hľadel zozadu. Aspoň som sa vyhol nepríjemnému priamemu očnému kontaktu, ktorý pichá ako osie žihadlo. […] Nenaučil som sa flirtovať“ (str. 12).
„Zaľúbené filmy! Jednoducho musím zistiť, ako optimálne prebieha zoznamovací proces a čo je pri flirtovaní dôležité. […] Na rade sú teda hrané filmy s tematikou lásky. Musím to brať ako mimoškolské vzdelávanie. […] Všimol som si, že so ženami sa treba veľa rozprávať. Potrebujú fúru nič nehovoriaceho, planého tárania, možno práve preto je také dôležité. Nemenej dôležité sú lichôtky týkajúce sa ich oblečenia a vzhľadu, ktoré azda muž ani nemyslí vážne. Zmocnilo sa ma zúfalstvo“ (str. 44-45).
„Čudné – napísať vedeckú prácu sa mi zdá podstatne ľahšie než nájsť si partnerku. Väčšina ľudí to vidí presne naopak. […] Nájsť si priateľku sa nedá naplánovať“ (str. 60).
„Mám totiž neurčitý pocit, že väčšina medziľudskej komunikácie mi uniká pomedzi prsty. A všetko nevypovedané pôsobí na vzťah ako jed“ (str. 68).
„Keď skupina stratí perspektívy, outsideri ju odlišným uhlom pohľadu môžu priviesť k užitočným riešeniam. Rozmanitosť bytia takto obohacuje spolužitie. Prijať rozmanitosť v bežnom živote je nekonečná ľudská výzva, pre mňa aj pre iných“ (str. 242).
Odporúčam prečítať, verím, že nebudete ľutovať 🙂