Diagnostika

Prvotné podozrenie, že je niečo inak, má neraz sám rodič. Prípadne ho môže upozorniť skúsený pediater. Pre vekovú skupinu detí 16 až 30 mesiacov je určená skríningová metóda M-CHAT R/F. Je to dotazník, ktorý obsahuje 20 otázok a rodič na ne odpovedá „áno“ alebo „nie“. Časová náročnosť na vyplnenie dotazníka je cca. 5 minút. Orientačne je možné túto metódu vykonať aj vo vyššom veku dieťaťa. Ak skríning poukazuje na signifikantné riziko PAS symptomatológie, mala by sa uskutočniť diagnostika PAS. 

U niektorých detí sa odlišnosti súvisiace s Aspergerovým syndrómom môžu výraznejšie prejaviť až s nástupom do materskej školy. Preto prvotný impulz môže niekedy prísť od pani učiteliek v materskej škole. Práve tie môžu rodičov upozorniť na špecifiká v správaní dieťatka. Prípadne to môže byť iný odborník, ku ktorému s dieťatkom pravidelne dochádzate, napr. logopéd.

Následne treba vyhľadať špecializované odborné pracovisko alebo diagnostika s príslušným oprávnením administrovať metódy ADI-R a ADOS-2. To znamená, že nie každý psychológ môže vykonávať diagnostiku PAS, avšak môže vysloviť podozrenie na PAS a odporúčať Vám, na koho sa máte ďalej obrátiť. Štandardné postupy Ministerstva zdravotníctva SR v dokumente s názvom Poruchy autistického spektra – Diagnostika – 2. revízia uvádzajú, že kombinácia diagnostických škál ADI-R a ADOS-2 sa považuje za „zlatý štandard“ v diagnostickom procese PAS.

Metóda ADI-R je zhodnotenie prítomnosti deficitov charakteristických pre PAS vo vývinovej histórii dieťaťa. Robí sa prostredníctvom rozhovoru s rodičmi. Ide o štruktúrované interview pre rodičov alebo primárnych opatrovníkov dieťaťa, ktoré má za cieľ mapovať vývin a aktuálne správanie dieťaťa. Rozohovor obsahuje 90 otázok, ktoré sa zameriavajú na 8 základných okruhov, zahŕňajúcich:

  • rodinnú a osobnú anamnézu vrátane predchádzajúcich diagnóz, medikácie;
  • popis správania dieťaťa;
  • skorý vývin a významné osobné míľniky;
  • vývin jazyka a prípadnú stratu jazyka alebo iných nadobudnutých schopností (hodnotí sa možný regres dieťaťa);
  • aktuálne fungovanie vo vzťahu k jazyku a komunikácii (verbálnej i neverbálnej);
  • sociálny vývin a vývin imitácie, hry a sociálnej hry;
  • špecifické správanie a záujmy (stereotypné prejavy, úzko vymedzené záujmy, rituály…);
  • klinicky významné správanie, ako je agresivita, sebapoškodzovanie a iné, mimoriadne schopnosti dieťaťa.


Metóda ADOS-2 sa používa na zhodnotenie prítomnosti deficitov charakteristických pre PAS z priameho pozorovania dieťaťa. Ide o štandardizované semištrukturované vyšetrenie pozostávajúce zo skupiny presne definovaných aktivít a rozhovorov, počas ktorých administrátor/ka cielene vyvoláva špecifické typy reakcií dieťaťa. Administrátor/ka následne sleduje prejavy dieťaťa a jeho interakciu s rodičom a/alebo administrátorom. Cieľom je zachytiť vzorku správania, na základe ktorej je možné zhodnotiť deficity v štyroch hlavných oblastiach, ktoré boli identifikované ako zásadné pre diagnózu PAS. Sleduje sa :

  • jazyk a komunikačné schopnosti,
  • vzájomná sociálna interakcia, hra a tvorivosť,
  • stereotypné prejavy,
  • úzko vymedzené záujmy.

Ak je záver týchto vyšetrení pozitívny, je potrebné uvedenú diagnózu v závere správy verifikovať u pedopsychiatra (detský psychiater).

Ďalším krokom preto je objednanie sa na pedopsychiatriu, kde dieťatko absolvuje komplexné detské psychiatrické vyšetrenie. Lekár prostredníctvom rozhovoru s rodičom (ideálne bez prítomnosti dieťaťa) odoberie anamnestické údaje a zhodnotí doterajšie vyšetrenia a správy. Ak to stav a vek dieťaťa umožňuje, tak samostatne (bez prítomnosti rodičov) vykoná klinické psychiatrické vyšetrenie dieťaťa. Následne vysloví diagnostický záver, navrhne ďalší postup vrátane doplnkových vyšetrení (ak je to potrebné) a navrhne vhodné terapie alebo liečebný postup.

Diagnostické centrá PAS

Akademické centrum výskumu autizmu (ACVA, Bratislava): zameriava sa výlučne na diagnostiku detí vo veku od 2,5 do 12 rokov. Diagnostický proces je bezplatný, avšak požadujeme od Vás rodičov spoluprácu vo forme zapojenia sa do výskumného procesu.

KVAPKA – Centrum pre rodinu (Bratislava): diagnostiku ponúkajú pre deti a mladých ľudí vo veku do 20 rokov. 

ANDREAS – autistické centrum (Bratislava): treba sledovať na ich stránke, niekedy majú diagnostiku nových detí vzhľadom na naplnenosť kapacity, pozastavenú.

Klinika duševného zdravia CALMA (Bratislava)

SCPP CENADA (Bratislava)

Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo inými PVP (Poradňa Aspely, Gbely)

Centrum pre vývinové poruchy CDD – PhDr. Daniela Jánošíková, PhD. (Trnava)

ADEPT – Ambulancia detskej psychológie a terapií (Žilina). Objednať tu.

Centrum autizmu – Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami (Poltár)

AutistiPrešov – Súkromné špecializované centrum poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami (Prešov): Objednať tu.

Diagnostiku PAS poskytujú už aj vybrané Centrá poradenstva a prevencie (CPP).

Praktické rady

  • Ak vnútorne cítite pochybnosti, radšej sa objednajte na diferenciálnu diagnostiku, vy zbytočne nečakajte, pretože samotné čakacie doby na termín vyšetrenia sú aj tak dlhé.
  • Pred výberom diagnostického zariadenia si vopred overte, či používajú tie diagnostické metódy, ktoré v prípade ich pozitívneho záveru, bude k ďalšej diagnostike potrebovať pedopsychiater.
  • Ak je to možné, diagnostického procesu sa zúčastnite obidvaja rodičia. Jednak každý z rodičov poskytne svoj pohľad na dieťatko a zároveň, kým psychológ vedie s jedným z rodičov rozhovor a odoberá anamnestické údaje, druhý rodič v čakárni trávi čas s dieťatkom.
  • Ak dieťatku píšete spomienkovu knihu (napr. Prvý rok bábätka, Kniha míľnikov dieťaťa), je vhodné si z nej vypísať míľniky psychomotorického vývinu (napr. kedy štvornožkovalo, kedy sedelo, kedy zažalo samostatne behať, informácie týkajúce sa prvých gest, slov a reči), pretože práve na tie sa Vás budú počas diagnostiky pýtať, aby ste si nemuseli potom zdĺhavo spomínať. Ak takúto detskú spomienkovú knihu nevediete, pomôcť upresniť dátumy míľnikov Vám môžu aj fotografie a videá Vášho dieťatka v mobile. Spravidla každý sa tieto významné chvíle snaží zachytiť, prípadne ich zdielať so svojimi najbližšími. Ďalším zdrojom informácií o psychomotorickom vývine sú správy pediatra z pravidelných poradní.
  • Počas diagnostického stretnutia je vhodné, aby bolo dieťatko pohodlne oblečené a obuté (napr. papuče). Ďalšie užitočné rady, ako pripraviť mladšie aj staršie dieťa na diagnostiku nájdete tu.
  • Niekde odporúčajú na diagnostické stretnutie priniesť dieťaťu nejaký obľúbený predmet, talizman alebo malú hračku, aby sa dieťa cítilo komfortne a bezpečne. Tiež je vhodné mať niečo na pitie a niečo malé na zjedenie.
  • Diagnostickú prácu uľahčí, ak je dieťa dobre vyspaté, primerane najedené a nejaví známky fyzického ochorenia. Ak je dieťa unavené, hladné alebo sa uňho začínajú prejavovať známky fyzického ochorenia, je vhodné o tom upovedomiť odborníka, ktorý vedie diagnostický proces.

Podcasty

Podcast VÚDPaP Odborne na slovíčko: Porucha autistického spektra so psychológom Mgr. Ivanom Belica, PhD. (20.9.2022; 19min51s). Dozviete sa, ako sa poruchy autistického spektra vyvíjali v historickom kontexte, ako vyzerá klinický obraz dieťaťa s poruchou autistického spektra a ako prebieha psychodiagnostické vyšetrenie pri podozrení na prítomnosť tejto poruchy u dieťaťa.

Podcast VÚDPaP Nahlas o deťoch: Porucha autistického spektra u dieťaťa – 2. časť so psychológom Mgr. Ivanom Belicom (18.07.2022; 13min57s)

Užitočné odkazy