Návšteva lekára s dieťatkom s PAS býva neraz náročnou úlohou. To, že dieťatko nevie, čo ho čaká, môže byť preňho zdrojom veľkej neistoty, strachu, nervozity či úzkosti. A vlastne toto sa netýka len detí s PAS, ale aj neurotypických detí, ba dokonca aj nás dospelých. Necítime sa snáď všetci omnoho bezpečnejšie, ak presne vieme, čo nás čaká a svet okolo nás je zrozumiteľný?
Príprava dieťaťa
VIZUALIZÁCIA
Preto je vhodné dieťatko na takúto návštevu dostatočne vopred doma pripraviť. Najlepšie je začať s vizualizáciou, aby si vedelo predstaviť, čo ho u lekára bude čakať. Nám pomáhajú detské knihy na danú tému. Prostredníctvom nich si prístupnou formou ukazujeme priebeh návštevy u lekára krok za krokom. Naše najobľúbenejšie sú tu:
Terka na lekárskej prehliadke. Liane Schneider. Verbarium, 2019, 32 s.
Kubko u lekára. Christian Tielmann. Verbarium, 2021, 24 s.
Kubko u lekára. Marta Galewska-Kustra. Ikar, 203, 28 s.
Terka u zubára. Liane Schneider. Verbarium, 2016, 24 s.
Kubkovi sa kýve zub. Christian Tielmann. Verbarium, 2021, 24 s.
Kubko a zúbková víla. Marta Galewska-Kustra. Ikar, 2026, 28 s.
Kubko v nemocnici. Christian Tielmann. Verbarium, 2023, 24 s.
Terka v nemocnici. Liane Schneider. Verbarium, 2026, 24 s.
Nemocnica – Pozri sa pod obrázok. Svojtka § Co., 2019, 14 s., leporelo
Okrem kníh, v niektorých situáciách využívame dostupné videonávody. Keď mal ísť 8-ročný syn citlivý na hluk na vyšetrenie magnetickou rezonanciou, chceli sme sa vyhnúť celkovej anestézii. Vtedy nám boli veľmi nápomocné videonávody a nahrávka meniaceho sa zvuku počas vyšetrenia. Verím, že aj vďaka tomuto sa mu to nakoniec podarilo zvládnuť, pretože presne vedel, aké zvuky tam bude počuť. Už sme si len zdôrazňovali, že tá intenzita môže byť vyššia. Snažili sme sa jednotlivé zvuky prirovnávať k tým, ktoré poznáme: toto sa podobá na trúbenie auta, toto znie ako na rušnej križovatke a pod. Od personálu v nemocnici zas bolo úžasné, že po vyslovení diagnózy AS mi automaticky dovolili zostať počas vyšetrenia pri ňom a držať ho za nohu.
Nahrávka zvuku magnetickej rezonancie
Videonávod ako prebieha vyšetrenie na magnetickej rezonancii
Príprava detí na očné vyšetrenie. Inštruktážne video NÚDCH.
Jak na to – oční vyšetření. Od EDO.
V rámci vizuálnej podpory vedia deťom s PAS pomôcť aj vizuálne kartičky. Tieto sú od pani zubárky MDDr. Veroniky Bačovej Macákovej zo Stomatologického centra: Rodinka v Bratislave, kde ku každému malému pacientovi pristupujú trpezlivo a individuálne: presne tak, ako by to chceli pre vlastné dieťa.
Vizuálne kartičky – vyšetrenie u zubného lekára
Vizuálne kartičky – ošetrenie zubného kazu
Dotazník dieťaťa s poruchou autistického spektra (viete využiť aj u iného lekára, aby vopred spoznal Vaše dieťa a jeho potreby a mohol tak zvoliť čo najoptimálnejší prístup)
Obrázkové karty – režimové karty LÉKAŘ. Pasparta, 2019, 30 ks.
Klárka jde k paní doktorce. Pasparta, 2013, 33 s.
O nemocích a zdraví. Dagmar Geislerová. Pasparta, 2022; 30 s.
Ako zvládnuť lekárske vyšetrenie?
Akademické centrum pre výskum autizmu, o. z. v spolupráci s občianskym združením Srdce autizmu, ako aj Ústavom medicínskeho vzdelávania a simulácií Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, zrealizovalo v období jún až november 2024 projekt s názvom „Pomôžme deťom s autizmom a ich rodinám prekonávať bariéry“, ktorý sa zameriava na nácvik akceptácie klinických vyšetrení detí s autizmom.
Výstupy projektu sú bezplatne k dispozícii:
NEMOCNIČNÝ PAS PRE DETI S AUTIZMOM A INÝMI VÝVINOVÝMI PORUCHAMI
VSTUPNÝ DOTAZNÍK PRE PRÍJEM PACIENTA S PORUCHOU AUTISTICKÉHO SPEKTRA
METODIKA PRÍSTUPU K DEŤOM S PAS PRI NÁCVIKU NÁVŠTEVY LEKÁRA (Scenár MUDr. Silvia Hnilicová, PhD.)
ROLE PLAY: HRA NA LEKÁRA/ ZUBÁRA
Odbúravať strach z návštevy lekára nám pomáha aj hra na lekára doma v bezpečnom prostredí. Využívame pri nej detské lekárske kufríky. My sme začínali tak, že dieťatko bolo lekárom a ja som prišla s chorým plyšovým medvedíkom. Neskôr hra spontánne prešla do toho, že ja som bola chorá a dieťatko vyšetrovalo mňa. Až nakoniec sme si role vymenili a ja som vyšetrovala dieťatko. Zároveň sa dieťatko takto učilo pomenovávať jednotlivé časti tela, vysvetľovali sme si, na čo slúžia jednotlivé orgány či pomôcky.
NÁCVIK ÚKONOV A POVELOV
V čase hry, keď bolo dieťatko zdravé, v dobrej kondícii a ochotné spolupracovať, sme nacvičovali rôzne úkony a povely, ktoré počas vyšetrenia zadáva lekár. Vždy je lepšie, keď je dieťatko vopred pripravené, potom to ľahšie zvládne aj priamo v ambulancii lekára.
Klasické rituály v ambulancii:
- „Vyzleč sa do spodnej bielizne/ do pol pása.“ (Príprava na meranie a počúvanie)
- „Postav sa na váhu a narovnaj sa pri stene.“ (Meranie výšky a váženie)
Vyšetrenie hrdla:
- „Široko otvor ústa ako veľká levia tlama.“
- „Vyplaz jazyk.“
- „Teraz zarev ako lev: ÁÁÁ“ (Pre uvoľnenie koreňa jazyka)
Počúvanie stetoskopom:
- „Teraz buď úplne potichu ako rybička.“ (Keď lekár počúva srdiečko a pľúca stetoskopom). Môžeme mu to opísať: „Teraz sa premeníme na rybičky pod vodou. Rybičky nerozprávajú, iba otvárajú ústa. Musím počuť, čo mi hovorí tvoje srdiečko.“
- „Dýchaj zhlboka./ Hlboký nádych.“ Je vhodné to dieťatku priblížiť, aby si vedelo predstaviť, čo po ňom požadujeme: „Predstav si, že voniaš tú najvoňavejšiu kvetinu na lúke. Nadýchni sa nosom až do bruška a teraz vyfúkni všetok vzduch von, akoby si sfukoval sviečku na torte.“
- „Kým narátam do 5, zadrž dych./ Kým narátam do 5, nedýchaj.“ Je dobré sa vyhnúť neurčitému pojmu „na chvíľu“, ale radšej upresniť „kým narátam do 3/ 5“. Opäť to môžeme premeniť na hru: „Teraz sa ideme potápať pod vodu! Tri, dva, jeden – nádych a stop! Držíme dych, kým neprepláva okolo veľká veľryba (lekár rýchlo popočúva). A už sme nad vodou, vydýchni!“
- „Teraz dýchaj rýchlo./ Dýchaj ako psík.“ Je dobré sa vyhnúť neurčitému pojmu „na chvíľu“, ale radšej upresniť „kým narátam do 3/ 5“. Opäť dieťatku pomôžeme popisom a tým, že mu to aj my ukážeme: „Ukáž mi, ako dýcha unavený psík, ktorý dlho behal za loptičkou. Ústa dokorán a rýchle dýchanie!“
Vyšetrenie hlavy a zmyslov:
- „Pozri sa na môj prst/ na toto svetielko.“ (Lekár kontroluje pohyb očí)
- „Sleduj očami túto sovičku, ale nehýb hlavou.“ (Test očných svalov)
- „Natoč mi uško.“ (Pozorovanie ucha pomocou otoskopu)
- „Zatvor jedno oko a prečítaj tieto obrázky/ písmená.“ (Test zraku na diaľku)
Vyšetrenie tela a koordinácie:
- „Otoč sa mi chrbtom a predkloň sa.“ (Kontrola zakrivenia chrbtice)
- „Zatni päsť/ stlač mi ruku oboma rukami.“ (Kontrola sily a motoriky)
- „Prejdi sa po tejto čiare/ prejdi sa po špičkách.“ (Test rovnováhy a chôdze)
- „Postav sa na jednu nohu.“ (Kontrola stability)
Vyšetrenie v ľahu (na lôžku):
- „Ľahni si na chrbátik a pokrč kolená.“ (Lekár takto ľahšie prehmatá bruško)
- „Ľahni si na bruško.“
- „Ľahni si na pravý bok/ ľavý bok.“
- „Uvoľni bruško, nesťahuj ho.“ (Dôležité pri palpácii brušnej dutiny)
- „Zdvihni vystretú nohu hore.“ (Kontrola bedrových kĺbov)
Pri meraní tlaku zvykli sestričky v nemocnici hovoriť, že idú odmerať, aké má veľké svaly. To sa nám tiež osvedčilo.
Tam kde je to možné a bezpečné sa v domácom prostredí zoznamujeme aj s reálnymi predmetmi, pomôckami: náplaste, obväzy, meranie tlaku, meranie teploty, drevená lopatka na jazyk, kovové zubné zrkadlo (jedno na domáci nácvik nám daroval náš zubár).
BEZPEČNÝ PREDMET (KOTVA)
Bezpečný predmet alebo kotva je niečo obľúbené z domova, čo si dieťatko zoberie so sebou k lekárovi. Môže to byť hračka, panáčik, plyšák, bábika, talizman, autíčko, deka, vankúšik či senzorická hračka, ktorá mu pomáha zregulovať nervový systém.
KEDY TO OZNÁMIŤ DIEŤAŤU
Pri rozhodovaní sa o tom, s akým časovým predstihom oznámime dieťaťu plánovanú návštevu lekára, by sme mali vziať do úvahy nielen to, ako dieťatko obvykle reaguje, ale aj samotnú povahu návštevy lekára: Ide len o rýchlu a krátku kontrolu či dlhšie prvovyšetrenie, kedy lekár odoberá celú anamnézu? Budú mu robiť výter, brať krv, vŕtať/ trhať zub alebo ideme na preventívnu prehliadku? Čaká ho operácia a niekoľko dňový pobyt v nemocnici? Aj podľa tohto zvažujeme, kedy mu to oznámime. U nás sa osvedčilo, že čím náročnejší zákrok, tým kratší čas nechávam medzi informáciou a zákrokom.
Sú deti, ktorým lepšie vyhovuje, ak im to oznámime skôr. Dáva im to pocit bezpečia a istoty. Môžeme si termín spoločne zaznačiť do kalendára a s tými, pre ktoré je čas ešte stále dosť abstraktný pojem, si môžeme spolu zrátať dni.
Naopak, u časti detí skoré oznámenie vyvoláva pocit strachu, stresu, obrovskú úzkosť, nebudú spať, budú sa trápiť a premýšlať len nad tým a neustále sa pýtať, čo celú situáciu robí ešte náročnejšou. Týmto deťom to môžeme skúsiť povedať deň pred alebo až v deň vyšetrenia.
DAŤ DIEŤAŤU POCIT VPLYVU A MOŽNOSŤ VOĽBY
Dať dieťaťu počas vyšetrenia malý pocit vplyvu neznamená, že bude rozhodovať o tom, či sa zákrok vykoná alebo nie, ale dostane možnosť podielať sa na situácií a možnosť výberu tam, kde je to možné.
V praxi to znamená, že si môže vybrať: Chceš sedieť na mne alebo vedľa mňa? Z ktorej ruky chceš, aby ti brali krv? (pokiaľ je tam možnosť voľby), Chceš sa pozerať na odber alebo chceš radšej pozerať inde? (dcéra veľmi rada sleduje, analyzuje a všíma si každý jeden detail pri odberoch), Chceš leukoplast alebo radšej nezalepíme? (Syn preferuje nelepiť, pretože nemá rád odliepanie. Alternatívou môže byť previazať obväzom, to používa naša detská dermatologička.). Chceš tento leukoplast alebo tento? Začneme vážením alebo meraním výšky? (pri preventívnej prehliadke), Chceš zubnú pastu s jahodovou príchuťou alebo malinovou? (pri dentálnej hygiene), Chceš sedieť na mne alebo ti stačí, keď ťa budem držať za ruku? (syn je už starší a častejšie volí ako postačujúcu druhú možnosť).
Ak to situácia a povaha výkonu umožňuje, pomáha dohodnúť si signál, ktorý bude znamenať prerušenie výkonu (krátku pauzu), napr. slovný signál „pauza“ alebo v zubárskom kresle zdvihnutie ľavej ruky. Už samotný pocit, že dieťa nie je bezmocné a vie to zastaviť, veľmi pomáha.
Ďalšou možnosťou je rozhodnúť o začiatku, napr. tým, že dieťa pani sestričku odštartuje: 3, 2, 1 štart alebo o dĺžke časti zákroku, ktorú vydrží. To využívame pri dentálnej hygiene, kedy sa dohodnú, že daný výkon bude robiť, kým napočíta do 5/ 10 krátka pauza a opäť, až kým neukončí celý zákrok. Rovnako sa dá počítaním rozdeliť na kratšie časové úseky aj preventívna zubná prehliadka, počas ktorej pani zubárka počíta zúbky.
Deti často neprežívajú stres a strach zo samotnej bolesti, ale z nepredvídateľnosti, neznáma, neistoty, straty kontroly nad situáciou alebo z pocitu bezmocnosti a ohrozenia. Preto tu často pomáha predvídateľnosť, rituály, konkrétny plán, pocit vplyvu a kľudný bezpečný dospelý.
Dodnes si pamätám, ako som sa ako malé dieťa bála okrúhleho čelného zrkadla ORL lekára, ktoré v mojich detských očiach pôsobilo tak ozrutne a nebezpečne a tiež toho, ako nad malým liehovým kahančekom nahrieval zrkadielko, ktorým mi pozeral do úst, aby sa nezahmlelo.
PRAVDIVOSŤ
Deťom pravdivo odpovedám na otázku, či to bude bolieť. Mnoho vyšetrení a zákrokov nie je bolestivých, ale sú len nepríjemné, tak aj na to ich upozorním. Tie, ktoré sú bolestivejšie, tak si vysvetľujeme, zmysel vyšetrenia, že je to len chvíľku, bolesť rýchlo prejde (ak to tak naozaj je) a budem celý čas pri nich. Tiež sa im snažím zdôrazniť význam ich spolupráce pri výkonoch s lekárom. Ak budú spolupracovať, bude to rýchlejšie.
ODMENA
A na konci dieťa za statočnosť a odvahu odmeníme. Ja si dodnes spomínam na svoje odmeny za injekcie v podobe kresleného obrázku od maminky, neskôr Kinder vajíčka či v tej dobe ešte päťkorunáčky. V niektorých ambulanciách a v nemocniciach dávajú deťom diplom, odznak či medailu.
Prístup lekárov a zdravotníckeho personálu
Okrem domácej prípravy dieťatka je nepochybne dôležité, aby aj lekári a zdravotnícky personál boli erudovaní v problematike špecifických potrieb a prístupu k dieťatku, ale aj dospelému s PAS. Čo ešte pomáha? Jednoznačne trpezlivosť, pokoj, empatia a ľudskosť. Pomáha tiež, ak je jednoducho a zrozumiteľne vysvetlené, čo sa ide robiť, ako to bude prebiehať, čo bude pri tom cítiť. Niekedy môže pomôcť, ak to lekár alebo zdravotná sestra najskôr DEMONŠTRUJE NA PLYŠÁKOVI alebo BÁBIKE, ktorú si dieťatko prinieslo so sebou z domu a až následne to vykoná na dieťati.
Prvé lastovičky v erudovaní lekárov a zdravotníckeho personálu sú už tu. V Trnavskom samosprávnom kraji máme zdravotníkov, ktorí rozumejú autistom.
Desatoro prístupu k pacientom s poruchou autistického spektra:
1. Pripravte sa vopred.
2. Skráťte čakanie.
3. Upravte prostredie.
4. Rešpektujte hranice a osobný priestor.
5. Hovorte priamo k pacientovi.
6. Používajte doslovný a jednoduchý jazyk.
7. Používajte vizuálne a iné podporné prostriedky.
8. Povoľte doprovod a istoty.
9. Dajte čas na spracovanie.
10. Rešpektujte a buďte trpezliví.
Podcast Život na spektre: 25. Autizmus a lekári: čo robiť inak? Hostia: Lucia Šmidovičová, Jana Žitňanská (07.06.2026; 50min23s)
Televízne noviny Markíza: reportáž Autisti u lekárov (04.07.2026; 3min1s)
Postoj – Konzervatívny denník: Autisti u lekára – Zažívajú strach aj odsudzovanie a na termín čakajú pridlho. Akoby boli neriešiteľný problém, hovorí lekárka (28.06.2026)
Na stránke Ministerstva zdravotníctva SR je ešte jeden dokument s názvom Desatoro pre uľahčenie komunikácie a poskytnutia ZS osobe s PAS.
Modrá hliadka: Deň povedomia 2024 Veronika Bačová Macáková (02.04.2024; 43min40s)
KOMUNIKÁCIA JE ZÁKLAD
V rámci komunikácie s lekárom ho vopred môžeme upozorniť na niektoré špecifiká a potreby nášho dieťatka (napr. o dotykoch musí byť vopred informované; prekáža mu priame svetlo; na otázky vám nebude odpovedať – zodpoviem vám ich ja; pri pozeraní do hrdla potrebujeme, aby to bolo bez drevenej lopatky; k zubárovi si zas nosíme slnečné okuliare a pri dentálnej hygiene potrebuje časté pauzy a nonstop odsávačku), aby sme sa vyhli nedorozumeniam a nepríjemným situáciám. Aj malé zmeny prinášajú veľký efekt.
Kľúčom k úspechu je, ak lekár akceptuje rodiča ako plnohodnotného člena tímu. Lekár má medicínske vzdelanie, rodič je zas expertom na svoje dieťa a tlmočníkom jeho potrieb. Takto vytvorený tím, v ktorom pevláda spoločné úsilie, spolupráca a vzájomný rešpekt, je najlepším predpokladom k vytvoreniu bezpečného prostredia bez zbytočného tlaku a napätia, čo v konečnom dôsledku vedie k zvládnutiu vyšetrenia.
Výhodou je, ak má rodič možnosť komunikovať s lekárom vopred. Rodič tak vie zistiť, čo presne bude dieťatko čakať:
- postup krokov
- dĺžka zákroku
- bolesť/ tlak/ nebolí to, ale je to nepríjemné/ šteklí to/ chladí to (napr. gél pri sone)
- čo po zákroku/ operácii, aby sme si vedeli vopred zabezpečiť lieky či pomôcky na úľavu od bolesti
V rámci takéhoto rozhovoru sa lekára zvyknem pýtať: Ako ho mám pripraviť? Čo potrebujete, aby vedelo spraviť? (aby sme to vedeli vopred nacvičiť), Prekáža mu toto… vieme nájsť inú alternatívu?
Pri operáciách ich vždy poprosím, že ak to povaha zákroku umožňuje, aby použili rozpustné (vstrebateľné) stehy. Vyhneme sa tak stresu z ich neskoršieho vyťahovania.
SPRÁVNA VOĽBA TERMÍNU
Nám vyhovujú prvé ranné termíny, kedy deti nie sú unavené, sú ochotné spolupracovať a spravidla pri nich nebýva meškanie, vďaka čomu eliminujeme náročné čakanie v čakárni. Tiež som vždy dbala na to, aby sme v jeden deň mali len jedného lekára.
Naša detská očná lekárka ordinuje v pondelky a stredy popoludní a na tieto termíny objednáva prednostne deti od 6 rokov, vďaka čomu nemajú absencie v škole. V utorky a štvrtky zas ordinuje dopoludnia a tieto termíny má vyhradené pre deti do 6 rokov, pretože zo skúsenosti vie, že tie už poobede bývajú unavenejšie, a preto nechcú spolupracovať.
Samozrejme, pri plánovaných návštevách lekárov, ale platí to aj pre logopédov, fyzioterapeutov či terapií vždy pri voľbe termínu zohľadňujeme individuálne potreby nášho dieťaťa. Ak sa naše dieťatko potrebuje dobre vyspať, vyhneme sa skorým ranným termínom. Ak má dieťatko ešte obedný spánok, zohľadníme to pri výbere času návštevy lekára a vyhneme sa aj času tesne pred spánkom.
DESENZITIZAČNÉ NÁVŠTEVY
Niektorí lekári a súkromné kliniky umožňujú sériu krátkych návštev „nanečisto“, kedy sa dieťa s PAS iba zoznamuje s prostredím čakárne a ambulancie: zubárske kreslo, lekár, zdravotná sestra a zvuky bez akéhokoľvek zákroku.
Porazme odontofóbiu s pomocou odborníka
Deti s autizmom učia zvládať situácie u lekára aj vďaka spolupráci s mladými medikmi. Rozhovor s Ivanou Trellovou (28.01.2025)
Vnútorné nastavenie rodiča
Už sme hovorili o dieťatku, prístupe lekárov a zdravotníckeho presonálu, ale v neposlednom rade je veľmi dôležitý aj samotný rodič. Spravidla to býva práve on, kto zabezpečuje komunikáciu s lekárom a zároveň ten, s kým dieťatko k lekárovi prichádza, sprevádza ho celou návštevou, stojí pri ňom a býva mu oporou pri rôznych výkonoch a zákrokoch. Keďže vnútorné nastavenie rodiča priamo vplýva na správanie dieťaťa, je dôležité, aby bol rodič kľudný, pokojný, vyžaroval istotu a dôveru v lekára.
Ak rodič pociťuje strach, neistotu, stres, nervozitu, nekľud, hnev, správa sa inak či chodí okolo dieťaťa opatrne, dieťa to všetko vycíti a začne sa obávať. Riešením môže byť, že dieťa pôjde k lekárovi s rodičom, ktorý to zvláda lepšie.
Podcasty
- Podcast VÚDPaP – Nahlas o deťoch: S dieťaťom k lekárovi. (08.09.2020; 24min11s)
Užitočné odkazy
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením vypracovala skvelý článok aj s užitočnými materiálmi na stiahnutie k téme: Zubno-lekárska starostlivosť.